Rady a Tipy

Všetci chceme robiť všetko správne, ale nikto nie je dokonalý. Chybovať je ľudské. Napriek tomu sa nikomu nepáči, keď ho niekto upozorní na jeho slabé stránky. A ľudia určite nemajú radi, keď sú napomínaní za chyby, za ktoré ani nenesú zodpovednosť. Avšak je možné naučiť sa na kritiku vhodne reagovať a mať z nej prospech.

Základ: sebadôvera

Ľudia, ktorí si neveria, všeobecne horšie prijímajú kritiku: často chápu kritické poznámky ako útok na seba, nie ako posúdenie toho, čo urobili.

Sebavedomejší ľudia sa obvykle s kritikou vyrovnávajú lepšie, pretože poznajú svoje slabé i silné stránky. Sú sami sebou a berú kritiku tak, ako je myslená: ako zhodnotenie niečoho, čo urobili – niečoho, čo tentoraz úplne netrafili.

Keď ste teda kritizovaní, pamätajte, že nejde o to, či ste sympatickí alebo dokonca o to, či ste plnohodnotná ľudská bytosť. Ide len o to, či ste správne vyriešili nejakú úlohu, či ste správne postupovali v určitej situácii.

Ako si zvýšiť sebavedomie?

Nebuďte na seba príliš prísni. Nezatracujte sa za každú chybu a slabosť, zatiaľ čo všetko, čo sa vám darí, vnímate ako samozrejmosť – alebo to nevidíte vôbec. Pochváľte sa! Spíšte si všetko, čo na sebe máte radi. Všetko v čom vynikáte, čo vás odlišuje. Čoskoro uvidíte, ako je to pre vás dobré a budete sa cítiť omnoho lepšie.

Skutočná kritika alebo len zlá nálada?

Dupe váš šéf zamračene po kancelárii alebo vám vynadal a potom za sebou tresol dverami? Neberte si to príliš k srdcu. Zvážte, či ste skutočným terčom alebo či je v skutočnosti nahnevaný na vedenie, dozornú radu, zákazníka alebo svoju ženu.

Ak dôjdete k záveru, že vlastne vôbec nejde o vás, potom mu jednoducho veľkoryso odpustite jeho hrubosť.

Vybiť si zlosť na sekretárke?

Naozaj musíte znášať každý jeho výbuch? Len pokiaľ to znesiete. Pokiaľ to začne byť na vás veľa, šéfovi to povedzte – pokiaľ vás ale práve rozčúlil, napočítajte najprv do desať alebo odídete z miestnosti, aby ste sa trochu upokojili.

Vyhnite sa obviňovaniu. Vyjadrite pochopenie pre jeho situáciu a potom pokojne a objektívne vysvetlite, že i keď súcitíte s jeho rozčúlením, môžete ho podporiť, iba pokiaľ vám povie, v čom je naozaj problém.

Ak jedným z prejavov zlej nálady vášho šéfa je, že vás neustále podpichuje, zdvorilo sa proti jeho obvineniam ohraďte. Požiadajte ho, aby vám vysvetlil, čo presne chce svojou kritikou vyjadriť. Vysvetlite, že svoje správanie môžete zmeniť jedine, ak budete presne vedieť, čo mu vadí alebo čo ste podľa jeho názoru urobili zle. To ho prinúti sa na svoje obvinenia bližšie pozrieť – a pravdepodobne zistí, že aj keď útočil na vás, skutočným cieľom mal byť vlastne niekto iný.

Ako reagovať na kritiku?

Dôležité je zaujať správny postoj: predovšetkým berte kritiku pozitívne – ako spätnú väzbu, ktorú potrebujete, aby ste sa mohli zlepšovať.

Je však dôležité rozlišovať medzi oprávnenou a neoprávnenou, objektívnou a neobjektívnou kritikou a podľa toho reagovať.

Kritika: začiatok dialógu

Nenechajte nikoho, aby vás len tak mimochodom neopodstatnene kritizoval. Pokiaľ váš šéf nemá dostatok času na podrobnejšiu diskusiu, požiadajte ho o schôdzku.

Tiež mu asi nebude príjemné, že musí kritizovať vašu prácu. Ukážte, že ste pripravení diskutovať a že jeho poznámky nebudete obracať proti nemu, ale radi začujete otvorené a úprimné názory, pretože vám môžu pomôcť zmeniť vaše konanie.

Hrajte aktívnu úlohu: oslovte svojho šéfa a opýtajte sa ho, ako je spokojný s vašou prácou. Neuspokojte sa s tým, že s vami hovorí, len keď ste urobili niečo zle, ale požiadajte o pravidelné hodnotenie svojej práce. Na tieto rozhovory sa dobre pripravte: premýšľajte, aké témy by ste radi riešili. Zvážte projekty, ktoré ste s ním dokončili. Ak nechápete, odkiaľ hodnotenie pochádza, klaďte otázky. Potom jeho kritiku a poznámky zhrňte svojimi slovami, aby ste predišli akémukoľvek nedorozumeniu.

V každodennom živote sa ľahko zabudne, aké dôležité je spomenúť i to, keď sa niečo podarí. Pravidelné hodnotiace pohovory k tomu poskytujú vhodnú príležitosť.

Snažte sa, aby atmosféra bola príjemná. Vyhýbate sa situáciám, keď sa cítite ako u zubára. Nie ste malí a nevýznamní: máte nárok na férovú diskusiu v rovnoprávnom postavení.

Postavte sa k svojím chybám čelom

Nemusí to byť ľahké, ale prijatie oprávnenej kritiky ukazuje, akí ste veľkí. Keď ste teda konfrontovaní s chybou, nezaujímajte automatický obranný postoj. Pokiaľ sa niečo naozaj nepodarilo, nemá zmysel všetko poprieť alebo začať dlho vysvetľovať. „Ospravedlňujem sa, mal/a som byť opatrnejší. Nabudúce sa to už nestane.“ Povedať také vety vyžaduje silnú vôľu, ale vezmete tým druhému vietor z plachiet. Už nie je čo dodať, téma bola vyčerpaná. A zároveň ste ukázali, že ste schopní sa poučiť a prijať kritiku.

Neprijímajte každú kritickú poznámku

Pokiaľ ste si úplne istí, že kritika je neoprávnená, mali by ste ju zdvorilo, ale rozhodne odmietnuť. Neprijímajte vinu za chyby, ktoré ste neurobili a nenechajte sa kritizovať za niečo, o čom s istotou viete, že to bola správna vec. Nie je dôvod sypať si zakaždým na hlavu popol. Niekedy musíte brániť svoje presvedčenie a hájiť, čo ste urobili – to je tiež súčasť sebaistého správania.

A čo keď dôjde na ostré slová?

„Zuzana, tá vaša včerajšia práca bola na vyhodenie. Hlúposti od začiatku do konca. Neuveriteľné: azda dokážete vytvoriť jednoduchú prezentáciu, nie?

Nie každý je schopný vyjadriť kritiku objektívne. Niektorým sa to darí vo väčšine prípadov, iným nikdy. Nikto však nemá právo zraňovať vaše city.

Keď je toho na vás už veľa, netrucujte, netrpte v tichosti a hlavne nezačnite plakať! Vyriešte si v hlave jednoduchú matematickú úlohu, tým prepnete mozog z emocionálneho do logického režimu a budete schopní svoje city lepšie ovládať (preto tiež pomáha napočítať do desať). Nechajte druhého dohovoriť – po chvíli jeho zlosť vyprchá. Využite túto príležitosť a prejdite k objektívnej diskusii. Neodsekávajte mu, ale požiadajte o vecné prediskutovanie daného problému. Pokiaľ to nezafunguje, potom je absolútne primerané prerušiť váš rozhovor: „Jano, myslím, že bude lepšie, keď sa o tom neskôr porozprávame v pokoji. Môžem sa zlepšiť, len keď budem vedieť, čo presne vám vadí a čo bolo zle, preto by som sa o tom rada porozprávala bez emócií a v pokoji.“

Keď ste kritizovaní pred ostatnými

„Všetci vieme, že poriadnosť nie je Kryštofovou najsilnejšou stránkou…“

Často je najlepšie prejsť drobné výčitky dobromyseľným, sebakritickým úsmevom. Nerobte z komára somára a z malej poznámky nedramatizujte, pretože tým len zaistíte, že každému uviaznu v pamäti.

„Katka, naozaj sa musíte naučiť, ako robiť slušné prezentácie. Tie vaše výtvory sa mi vôbec nepáčia.“

Keď vás niekto takto kritizuje pred ostatnými, počkajte si na pokojný okamih a požiadajte ho, aby také poznámky nabudúce neprednášal pred ostatnými.

„Kvôli vám sme prišli o nášho najvýznamnejšieho zákazníka.“

Neprechádzajte všeobecnou kritiku. Vyžiadajte si dôkaz. Vysvetlite, prečo ste konali určitým spôsobom a zasaďte to, čo sa stalo, do príslušného kontextu.

Zabíjači diskusií

„To určite nebude fungovať.“ „Už sme to skúšali a nefungovalo to.“ „To ti nikdy nepovolí.“

Nenechajte ostatných, aby rozdrvili vaše nápady všeobecnou kritikou. Požiadajte ich, aby svoje stanovisko dokázali. Suchárov a dudrošov nájdete všade – nesmiete ich ale nechať vyhrať. Začnite tým, že sa budete snažiť ignorovať zabíjačov diskusií. Jednoducho si ďalej robte svoje. Pokiaľ to nepomôže, budete ich musieť odraziť pádnou odpoveďou: „Pepík ako vždy vidí všetko čierno. No tak, Pepo, skús pre zmenu niečo iné. Nie si predsa sraľo.“ Kto by chcel byť považovaný za zbabelca?

V neposlednom rade

Váš šéf je tiež len človek. Tiež občas potrebuje chválu a uznanie. Poďakujte mu za úprimnú diskusiu a konštruktívnu kritiku.

Obrázky: Getty Images