Rady a Tipy

Zvládanie konfliktov

Pokiaľ necháte horiace polená na suchej tráve bez dozoru, nemali by ste byť prekvapení, keď dôjde k nebezpečnému požiaru. Pokiaľ ich však umiestnite do kruhu z kameňov, môžete do ohňa prikladať, ako chcete: budete mať krásny táborák na grilovanie aj zahriatie.

Možno sa divíte, čo to má do činenia so zvládaním konfliktov. Tento príklad je možné chápať obrazne: pokiaľ necháte konflikt rozhorievať dni, týždne či dokonca mesiace bez toho, aby ste ho riešili, čoskoro zistíte, že sa stáva ničivým a je takmer nemožné ho zvládnuť alebo obmedziť. Pokiaľ ho, naopak, budete riešiť, môže proces diskusie podnietiť vznik tvorivých nápadov vedúcich k riešeniam, ktoré by inak nikomu nenapadli.

Takže presne keď hľadáte harmóniu a bojíte sa, že vyvoláte hádku, platí prvé pravidlo zvládania konfliktov, teda porozprávať sa, a to čo najskôr!
embeddedImage


















O čom to celé je?

Jednako pred tým, než začnete spontánne konať, zastavte sa na chvíľku a overte si, o aký problém v skutočnosti ide. Existujú rôzne druhy konfliktov a môže byť užitočné uvedomiť si, ktorý typ je v hre.

K stretu myšlienok dochádza, keď sa názory rôznia. Dotknuté osoby majú rôzne uhly pohľadu. Pokiaľ v konflikte skutočne ide len o predmet diskusie, nemalo by ísť o vážny problém. I keď diskusia vrie a trvá dlho, malo by byť možné nájsť riešenie.

K stretu hodnôt dochádza, keď dotknuté osoby majú rozdielne hodnoty. Pretože ide o základné stanoviská, ktoré nie je možné len tak opustiť, nemá zmysel sa hádať. Je potrebná tolerancia.

V štrukturálnych konfliktoch a mocenských konfliktoch nejde o myšlienky či hodnoty, ale o spoločenskú pozíciu. Dochádza k nim napríklad, keď sa ľudia nedohodujú na základe faktov, ale využívajú svoje pozície či právomoci, aby presadili svoje. Môžu sa tiež objaviť, keď sa ľudia snažia šplhať po spoločenskom rebríčku a derú sa do popredia. V tomto prípade je nevyhnutné stanoviť pravidlá hry a zaistiť, aby všetky štruktúry boli jasné.
Aké sú moje potreby?

Keď ste určili, o aký druh konfliktu ide, mali by ste sa zamyslieť nad svojimi pocitmi a zvážiť svoje potreby. Čo vás rozčuľuje? Prečo? Čo chcete zmeniť? Na základe týchto skutočností môžete potom sformulovať požiadavku.

Predovšetkým by ste sa mali vyhnúť obviňovaniu a osobným útokom. Je potrebné sa zamerať na problém, nie na osobu. „Vždy ma necháš v kaši a ja sa musím o všetko postarať.“ Keď niekoho takto obviníte, bude sa brániť, čím dôjde k slovnej výmene, ktorá postupne eskaluje. Pokiaľ tento výrok sformulujete ako žiadosť – napríklad „Mám tak veľa práce. Rada by som sa porozprávala o tom, ako si prácu rozdeliť,“ umožní vám to záležitosť objektívne prebrať.

Zhadzovanie, ako napríklad „Nechápeš to, takže to vrhá zlé svetlo na celý tím“ tiež nikam nevedie. Taká poznámka ťažko zlepší výkon danej osoby. Zmyslom je niečo dosiahnuť – nie znevažovať osobu, s ktorou hovoríte. Takže „Ako si rozdelíme prácu, aby bol celý tím úspešný?“ predstavuje omnoho užitočnejší prístup.

„Musíš svoju úlohu splniť do zajtra, to je celé. Ako to urobíš, je tvoj problém.“ Namiesto vyvíjania tlaku na ľudí je lepšie presvedčiť ich argumentáciou. Pokiaľ ostatní vedia, čo je v stávke, budú mať väčšiu motiváciu.

„To je absolútne iracionálny argument. Práve som ti vysvetlil, že to je možné urobiť jedine týmto spôsobom a nie inak.“ Pokiaľ sa od počiatku dogmaticky držíte svojej pozície a jednoducho ignorujete stanoviská ostatných, môže to viesť k rozporom a nespokojnosti celého tímu – a bráni to konštruktívnej diskusii, ktorá by mohla ukázať nové cesty.

Potom existujú diskusné prekážky, ktoré zadusia akúkoľvek plodnú debatu a nepomáhajú k nájdeniu riešenia a mali by ste sa ich preto vyvarovať. Medzi príklady patria: Skúsili sme to pred desiatimi rokmi a nefungovalo to. To tu nerobíme. Nič o tom nevieš. To je hlúpy nápad. Nemáš skúsenosti. To naozaj nemôžeme urobiť. Nemáš dosť práce? To nebude nikdy fungovať.

Také poznámky by nemali zostať bez odozvy. To, čo pred desiatimi rokmi nefungovalo, môže byť dnes práve tou správnou cestou: koniec koncov, svet sa zmenil. Veci, ktoré sa tu nerobia, by sa možno mali zaviesť, pretože nové metódy môžu priniesť novú vitalitu. Pokiaľ ľudia niečo nevedia, pretože nemajú skúsenosť, mali by byť poučení – a nie vylúčení z diskusie. Možno majú iné skúsenosti, ktoré môžu byť užitočné. A na poznámky ako „to nemôžeme urobiť“ alebo „to nebude nikdy fungovať“ je možné reagovať obyčajným „prečo nie?“

Ešte jeden tip: buďte opatrní pri používaní slovíčka „ale“, pretože vyvoláva odpor. „Odviedol si dobrú prácu, ale…“ „To je dobrý nápad, ale…“ „Môžeme to tak urobiť, ale…“ Prvá polovica vety je znehodnotená tým „ale“. Druhá osoba čaká, kedy príde kritika – a už si brúsi jazyk na obranu. Je možné sa tomu vyhnúť, pokiaľ vetu preformulujete ako „To je dobrý nápad. Čo ak by sme...“
Keď sa veci zhoršujú a zhoršujú

Niekedy sa situácia tak skomplikuje, že hádajúce sa osoby nedokážu nájsť spôsob, ako ju rozmotať. V takom prípade potrebujú pomoc zvonku. Je potrebná neutrálna osoba, ktorá sa do sporu vloží ako prostredník a bez toho, aby posudzovala alebo niekomu nadŕžala, pomôže zapojeným osobám nájsť riešenie. Pokiaľ potrebujete podporu, obráťte sa na svojho nadriadeného alebo pracovnú komisiu. Prostredník vždy stojí firmu menej peňazí než dysfunkčný alebo nefungujúci tím, pracovníci, ktorí sú mysľou inde – alebo dokonca personál, o ktorý príde.



Zdroj obrázků: aboutpixel.de